Posledný novembrový deň sme so žiakmi piateho ročníka navštívili Planetárium pri Technickom múzeu v Košiciach a objavovali sme historické pamiatky Košíc, ktoré ako prvé európske mesto získalo vlastnú erbovú listinu v roku 1369 udelenú panovníkom Ľudovítom Veľkým.
Tento deň bol pre našich žiakov iný, lebo mohli odhaľovať tajomstvá vesmíru, pozorovať hviezdnu oblohu a jej zvláštnosti vlastnými očami a celkom zblízka. Všetko sa to dialo v úplnej tme planetária, ktoré umožňuje premietať na kopule umelú oblohu, Slnko, Mesiac, hviezdy, Mliečnu dráhu. Prostredníctvom interaktívneho programu sa žiaci na chvíľu stali súčasťou hviezdnej oblohy. Získali základné poznatky o slnečnej sústave vrátane pohybov Zeme, spoznali súhvezdia severnej oblohy. Aj vďaka tejto návšteve planetária získali žiaci veľa nových poznatkov.
Po návšteve planetária sme sa vydali na potulky historickým centrom mesta. Našou prvou zastávkou bolo Košické štátne divadlo. Obdivovali sme aj neďaleko stojaci Dóm sv. Alžbety, ktorý bol postavený na mieste bývalého farského kostola. Ten vyhorel v roku 1370 a jehopatrónkou bola sv. Alžbeta.Ďalšou zaujímavosťou bola Žigmundova veža, ktorá bola postavená v druhej etape výstavby chrámu Dómu sv. Alžbety v rokoch 1420 -1440 za vlády Žigmunda Luxemburského. Veža je vysoká 60 metrov a má 165 schodov.
Urbanova veža zaujala žiakov najmä zvonom sv. Urbana, ktorý v roku 1557 zlial olomoucký zvonolejár František Illenfeld.V roku 1966 požiar poškodil vežu, zničil zástrešie a zvony. V rokoch 1967 - 1971 bola veža opravená a reštaurovaná. Zničený zvon bol zrekonštruovaný a vystavený na priestranstve pred Dómom.
Košičania zasvätili hlavný zvon svojho mesta sv. Urbanovi - patrónovi vinohradníkov, pretože kedysi mesto vďaka obchodu s vínom dosiahlo veľký hospodársky rozmach. V múroch veže je vsadených 36 náhrobných kameňov pochádzajúcich z obdobia 14. až 15. storočia (jeden z kameňov je rímsky zo 4. storočia).
Poslednou zastávkou bola Dolná brána. Mestské opevnenie Košíc prešlo komplikovaným vývojom a malo množstvo stavebných etáp. Prvé tri sú pomenované podľa uhorských vládnucich dynastií ako ARPÁDOVSKÁ (druhá polovica 13.storočia), LUXEMBURSKÁ (prelom 14. a 15.storočia) a KORVÍNSKA (druhá polovica 15.storočia). Za nimi nasledujú tri moderné bastiónové etapy. Posledné fortifikačné stavby Košíc sa stavali v rokoch 1706 až 1710 za povstania Františka II. Rákocziho. Od roku 1783 sa začalo postupne celé komplikované opevnenie búrať.
Do dnešných čias sa zachovalo v rôznych častiach centra mesta celkom 26 fragmentov hradieb. Areál Dolnej brány je z nich nielen najväčší, ale aj najzaujímavejší. V roku 1996 počas rekonštrukcie Hlavnej ulice sa pri výkopoch pod jej povrchom podarilo odkryť pozostatky pôvodných múrov mestských hradieb.
Mgr. L. Šuchtová a Mgr. S. Praskaiová